Kvetinový cisár František
Cisár František vládol v obrovskej Habsburgskej monarchii v období napoleonských vojen. Jeho panovanie nebolo práve najúspešnejšie, veď viedol neustále vojny a svoj vplyv rozširoval mocný kancelár Metternich. Priebeh udalostí v krajine totiž často závisí od povahy panovníka. František bol vnukom Márie Terézie a nemal všetky vlastnosti potrebné pre úspešného monarchu. Bol ľahko ovplyvniteľný, dobrácky, ťažko si utváral vlastný názor a bol dosť nezodpovedný. Samotný František ani nechcel byť cisárom. Oveľa radšej by sa bol venoval ako obyčajný mešťan svojim 2 záľubám: rodine a rastlinám.
Už v detstve si v rodnom Toskánsku vytváral harmonický vzťah k prírode. Keď prišiel do Viedne, aby sa zaúčal vladárskym povinnostiam, zistil, že v obrovských záhradách má výborné podmienky pre botaniku. Študoval ju u mnohých významných profesorov. Aj slávneho vedca Nikolausa von Jacquina zaujal nevšedný záujem jeho žiaka. Spolu filozofovali o dokonalosti čínskych záhradníkov a navrhovali plány na vylepšenie viedenských záhrad. Mladý cisár dal doviezť z Florencie zaujímavé porasty a celý palác zdobil kvetinami, ktoré boli v tom období módne: narcisy, tulipány a ľalie. Keď Napoleon pri svojich vpádoch do Viedne zničil mestské opevnenie, František ho už nechcel stavať znovu, ale vysadil miesto neho rastliny. Vznikli tak nové parky, kde si mohli ľudia odpočinúť a chodiť na prechádzky. Zatiaľ čo sa Viedenčania zabávali v nových parkoch, cisár v kruhu svojej rodiny ošetroval choré rastliny a zveľaďoval svoju záhradu. Aj pracovňu si zdobil kvetmi, ktoré sám narezal, lebo aj pri práci chcel byť obklopený zeleňou. František bol niekedy až taký zaujatý rastlinami, že vyslanci museli ísť za ním do záhrad. Tešil sa nielen rastlinám v záhrade, ale aj v skleníkoch, ktoré dal vybudovať. Pestoval tam obrovské množstvá orchideí, rôznofarebných pelargónií a iných rastlín zo zámoria. Rastliny získaval z expedícií, ktoré vysielal do všetkých kútov sveta. Bádatelia mu prinášali v herbároch rastliny, ktoré sú dodnes uložené v Prírodovednom múzeu vo Viedni. Museli však často prekonávať nebezpečné nástrahy džungle. Biológ Johann Natterer sa z expedície vrátil až po 18 rokoch a prenikol na územia, kde ešte žiaden beloch nevkročil. Nadviazal kontakt s obyvateľmi pralesa, o ktorých doposiaľ nikto nemal ani tušenia. S väčšinou jeho zápisov, žiaľ, skoncoval požiar v roku 1848. Podľa kvetinového cisára boli, samozrejme, aj pomenované niektoré rastliny. Jedna ľuľkovitá rastlina sa volá dodnes Franciscea a cisár ju dal aj namaľovať na tanier. Vďaka Františkovi boli rôzne keramické výrobky ozdobené kvetinovými námetmi. Založil Dvorný botanický kabinet, ktorému venoval aj svoj starostlivo zozbieraný herbár. Do bohatých viedenských záhrad si dal František z expedícií priviesť ďalšiu raritu – domorodcov z pralesov. František sa tešil týmto vzácnym návštevám, ale mal obavy, či sa prispôsobia rakúskej klíme. Vo svojej naivite sa domnieval, že sa budú cítiť v jeho tropických záhradách ako doma. „Divosi“ sa stali pre ľudí atrakciou. Dnes sa nám to možno zdá nevkusné, ale začiatkom 19. storočia boli takéto veci na panovníckych dvoroch bežné. Títo ľudia tmavej pleti si však nemohli zvyknúť na nové prostredie, a tak ich po smrti vypchávali. Výstavná skriňa s „divochmi“ sa však v zmätku revolúcie v roku 1848 stratila, a tak sa Viedeň vyhla trápnej situácii, ktorú neskôr prežívali ostatné európske múzeá s podobnými expozíciami.
U Františka až do smrti nevyhasla vášeň k rastlinám. Keď už ako starší pán nemohol tak obratne pracovať v záhrade, pýtal sa záhradníkov na stav každej kvetinky, každého stromčeka v záhrade. Záhradníci mu niekedy ani nevedeli odpovedať, pretože oni sami nepoznali tak dobre rastliny v záhradách ako ich cisár. František odvodzoval svoj pekný vzťah k rastlinám tak, že sú to najvernejší priatelia, preukazujú vďaku oveľa oddanejšie a sú v mnohom lepší ako ľudia. Keď ako 68 ročný umrel, v jeho záhradách zostalo smutno po dobrom cisárovi Františkovi, ktorý celý svoj život zasvätil rastlinám.
««« Predchádzajúci text: Rozmnožujeme odrezkami Nasledujúci text: Reportáž z výstavy georgín a gladiol »»»
KPR sa predstavuje
Kategórie: Všetky Botanix Exotické rastliny Hliva ustricová Hľuzovky Ihličnany Indonézia Kvetnaté lúky Mrazuvzdorné palmy Mäsožravé rastliny Naše rastliny Návody na pestovanie rastlín Ohrozené rastliny Ovocné dreviny Palmy Testy Tropické ovocie Trávnik Vodné a močiarne rastliny Záhradkárske výstavy Záhradné dreviny Škodcovia rastlín