Zničí naše pagaštany nový druh motýľa?

Keď v roku 1985 objavili entomológovia na brehu jazera Ohridela na hranicu medzi Macedónskom a Albánskom nový druh motýľa, považovali za endemita1 tohto jazera. Určite ich nenapadlo, že do 10 rokov bude obývať polovicu Európy.

Ploskáčik pagaštanový (Cameraria ohridella), ktorý napáda pagaštan konský (Aesculus hippocastanum), bol na Slovensku prvýkrát zistený v roku 1994, teda necelých 9 rokov od svojho objavenia. Od konca apríla až do polovice mája sa liahnu z kukiel motýle. Sú veľké 3–4 mm, v rozpätí krídel merajú 6–8 mm. Vrchná strana horných krídiel je mramorovaná. Po párení samička znáša na vrchnú stranu listov pozdĺž hlavnej žilnatiny okolo 200 bielych vajíčok. Po dvoch až troch týždňoch sa z nich liahnu šedobiele larvy veľké sotva 1 mm. Hneď po „narodení“ sa prehrýzajú do listov, pričom žilnatinu, vrchnú a ani spodnú pokožku listov nepoškodzujú – živia sa iba strednou časťou, ktorá sa volá palisádový parenchýn. Požerom vytvárajú „míny“, čo sú vlastne vyhrýzané miesta v listoch. Spočiatku sú okrúhle, neskôr podlhovasté. V čase kuklenia lariev sú míny po celom liste. V jednej míne, ktorá je z vrchnej strany priesvitná žije jedna, zriedkavejšie dve larvy. Larva sa kuklí v liste asi po mesiaci. V kukle strávi 2–3 týždne a potom vylietajú najskôr samčekovia, potom samičky. U nás má 3 generácie. Do ďalšieho roka prezimuje kukla tretej generácie. Šírenie ploskáčikov na strome je od kmeňa do koruny. Aj napriek vysokej úmrtnosti vajíčok (napr. na jednom liste z 910 vajíčok sa vyliahlo 59 lariev, ktoré vytvorili 52 mín) je tento druh veľmi expanzívny (rýchlo sa rozširujúci). Škodlivá je iba larva. Listy napadnuté larvami predčasne spravidla neopadávajú a po celé vegetačné obdobie sú vystreté. Predčasné opadávanie listov, ich zasychanie a skrúcanie (a to nielen tie, ktoré sú napadnuté ploskáčikmi) spôsobujú huby, hlavne Guignardia aesculi. Choroba sa šíri od vrcholu a okrajov koruny nadol smerom ku kmeňu.

Ako proti nim? Boj s ploskáčikmi je veľmi náročný. Hrabanie a likvidácia opadnutého lístia na jeseň je málo účinná, pretože kukly z listov ľahko vypadávajú a prezimujú na povrchu pôdy. (Pri mladších stromoch to za pokus stojí.) Z pokusov slovenských vedcov sa zistilo, že najľahšie sa ich dá zbaviť rovnakým spôsobom aký bol opísaný v minulom čísle (pri ničení lariev motýľa Eriocrania rubroaurella, ktoré napádajú brezy).

Jablone Na jabloniach rovnakým spôsobom škodí príbuzný druh podkopáčik špirálový (Leucoptera scitella). Zatiaľ posledný kalamitný výskyt bol zaznamenaný v osemdesiatych rokoch. Proti nemu sú povolené tieto chemické prípravky: v čase rojenia motýľov Karate 2,5 EC a Talstar 10 EC (oboje v konc. 0,02 %; 2 ml na 10 l vody). V čase kladenia vajíčok Dimilin 25 DP (v konc.0,04 %; 4 g na 10 litrov vody; alebo Dimilin 48 SC v konc.0,02 %; 2 ml na 10 l vody) a Nomolt 15 SC (v koncentrácii 0,075 %; 7,5 ml na 10 l vody). Postreky sa vykonávajú podľa signalizácie2. Ak v čase postreku kvitnú jablone nesmie sa použiť prípravok Talstar, pretože je pre včely jedovatý! Ostatné prípravky sa môžu použiť bez obmedzenia. Pochopiteľne pri malom výskyte škodcu a malom napadnutí sa chemická ochrana nevykonáva.

Vysvetlivky neznámych pojmov 1 – endemit je druh, ktorého oblasť výskytu je relatívne veľmi malá, obmedzená len na určitú oblasť (napr. Vysoké Tatry, Alpy, Austrália). Okrem tejto malej oblasti nikde inde nežije. Napríklad kengura žije iba v Austrálii a preto sa považuje za austrálsky endemit. 2 – to znamená, že nepostrekujeme keď je škodca ešte v štádiu kukly ale až vtedy, keď do feromónových lapačov sa začínajú chytať prvé jedince.

««« Predchádzajúci text: Urobte si vlastné menovky! Nasledujúci text: Pestujeme pepino »»»

Štvrtok 10.2.2000 19:58 | vytlačiť | Škodcovia rastlín, Botanix